Ako Slováci zistili, že Nežná revolúcia je oxymorón

Autor: Róbert Andiľ | 20.3.2018 o 21:13 | (upravené 20.3.2018 o 22:37) Karma článku: 1,31 | Prečítané:  458x

tl;dr: My mileniáli musíme dokončiť, čo naši predkovia začali. My sme tí, na ktorých sme čakali.....

Disclaimer: Autor je to, čo si o sebe myslí Ľuboš Blaha, že je.

 

Slovensko, ako jeden zo štátov strednej Európy, si už zvyklo byť geopoliticky pohadzované medzi západom a východom. Nemusíme však zúfať a utápať sa v menejcennosti - inak na tom nie sú ani ostatné post-socialistické krajiny. Z časti je to aj naša vina, ale naozaj len z veľmi maličkej. Členstvo v EÚ má na našu suverénnosť a samostatnosť tiež minimálny vplyv.

 

Pred takmer tridsiatimi rokmi prebehlo nenásilné predanie moci z rúk totalitného režimu do rúk našich rodičov a starých rodičov. Tá formulácia je kľúčová - bola to výmena ľudí pri moci, nie jej odstránenie, či aspoň revízia. Stále nám vládne ten istý autoritatívny systém štátneho kapitalizmu. Dodnes mi je záhadou, prečo sa to vtedy nazvalo revolúciou, možno for the lack of a better name. Po páde komunizmu/socializmu (call it whatever you want, v skutočnosti to nebolo ani jedno z toho) sa v spoločnosti, ako aj na ekonomickom trhu, vytvorilo ideové a materialistické vákuum, ktoré má vždy prirodzenú tendenciu sa zaplniť. No bohužiaľ pre obyčajného smrteľníka prvými boli veksláci a miestni kinder-mafiáni, ktorí sa však časom vypracovali a transformovali na pomerne sofistikovane organizované zločinecké skupiny. Svine... došlo im, že kde sa koncentruje moc, tam sa točí najviac peňazí. Tielka vymenili za obleky a pokračujú vo svojom remesle.

 

Naši rodičia a starí rodičia dnes otvorene priznávajú, že v tom 89. nestihli vybaviť všetko. Že im išlo hlavne o návrat fundamentálnych ľudských práv a slobôd. Dokázali, že pravda a láska zvíťazí. A na viac už akosi nedošlo. Preto zvyšok zostáva na nás, na novej generácii, aby sme si jasne špecifikovali, čo presne tou pravdou a láskou myslíme. Mladí konečne precitli a začínajú si uvedomovať, že život je neustály každodenný boj s nespravodlivosťou tvrdej reality tohto sveta. Mama mi vždy hovorila, že za seba musím bojovať ja sám, nik iný to za mňa neurobí. Dnes už sme poučení a vieme, že spása nepríde odniekiaľ zvonku, Slovensko nie je Gotham a na Supermana už nemáme rozpočet. Nijako inak, ako odhodlať sa uchopiť zodpovednosť do vlastných rúk, to nepôjde. Vyrástli sme, skončili prestížne školy, precestovali takmer celý svet. A teraz nadišiel čas vziať si späť náš štát unesený neoliberalizmom.

 

Je veľmi dôležité si uvedomiť, že nebyť Vladimíra Mečiara, bol by tu Vladimír Mrkvička a nebyť Róberta Fica, mali by sme Róberta Cifu a pod. Títo pseudopolitici sú výsledkom svojej doby, respektíve apatie občianskej spoločnosti a absencie politickej kultúry. Nie je na nich nič špeciálne, nič fascinujúce - špekulanti (justiční!) tu boli a budú. Možno sa vám núka argument, či dnešná mládež na to vôbec má, veď v prieskumoch na stredných školách by vyhrala fašistická ĽSNS a bolo by ešte horšie. Nehovoriac o tom, že prieskumy sú akurát tak na jednu vec, hlavne to svedčí o jednom: ani naši študenti nie sú spokojní s dnešnou situáciou. Niečo im tu dlhodobo nešmakuje, niečo im tu SMERdí :). Dokonca sú štandardnými politickými stranami frustrovaní natoľko, že sú ochotní na trúc hodiť protestné hlasy usvedčenému pravicovému extrémistovi. Je to jasná požiadavka na novú vlnu myšlienok, vízie, tvárí a štýl riadenia veci verejných. Kozmetické zmeny už dávno nestačia.

 

Som idealista, ale (snáď) nie blázon. Viem, že hneď zajtra nenastane utópia. Ale podstatné je využiť dnešné momentum na započatie prvých krokov k obrode slovenskej občianskej spoločnosti. Veľmi dobre chápem, že to bude bolestný a pravdepodobne zdĺhavý proces, ale inú možnosť vlastne ani nemáme - toto je práve ten najlepší svet zo všetkých možných svetov. Naozaj nestačí raz za 20-30 rokov vyjsť do ulíc a ukazovať prstom na popredných politikov, ktorých ste možno ešte prednedávnom volili v riadnych parlamentných voľbách. Vyspelé krajiny sveta (Škandinávia, Nemecko, Švajčiarsko, Kanada) - okrem toho, že sú to silne sociálne welfare krajiny - sú úspešnými najmä preto, že sa aktívne občiansky angažuje oveľa väčšie percento populácie, ako je tomu v rozvojových krajinách.

 

My mileniáli musíme dokončiť, čo naši predkovia začali. My sme tí, na ktorých sme čakali.

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Odvrátená tvár amerického sna. Zabudnutý rasizmus Henryho Forda

Za Hitlera majú ľudia v Nemecku aspoň prácu, vravel Ford v roku 1939.

PLUS

Bláznivá Viktorka z Babičky naozaj žila

Božena Němcová postavila pomník zlomenej žene.

ŽENA

Milovali sa besne, divoko a verejne. Ich rozchod bol viac než umenie

Prehľad textov z prílohy Sex a vzťahy.


Už ste čítali?